Historické objekty
HISTORICKÁ RADNICA, Hlavná 59
V stredovekých mestách sa radničné budovy stavali na najvýznamnejšom mieste. Pôvodná košická radničná budova Curia Civitas – Mestská radnica stála v priestore súčastného Štátneho divadla, v geometrickom strede vtedajšieho mesta. Obdobie, keď sa Košice začali rozrastať a bohatnúť, dalo vzniknúť novým reprezentačným priestorom. Nová radnica bola postavená v rokoch 1779 – 1780 neďaleko, na mieste, kde už od 13. storočia jestvovali dva bohaté meštianske domy. Autorom projektu bol bratislavský staviteľ Ján Langer. Radnica sa začlenila do východného radu domov na Hlavnej ulici a zachovala sa bez výraznejších prestavieb až dodnes.
Dvojpodlažná budova s pôdorysom v tvare U má klasicistickú fasádu, bohato členenú barokovou sochárskou výzdobou. To, že budova patrila mestu, jasne potvrdzuje Košicklý erb umiestnený nad balkónom.
Z vestibulu hlavného vchodu vedie na poschodie reprezentačné kamenné schodisko s balustrádou. Na jeho klenbe je namaľovaná alegória „Uhorského práva“, ktorej autorom je košický maliar Erazmus Schrött. Zo schodiska sa vstupuje do foyeru, ozdobeného obrazom patrónky mesta – Svätej Alžbety. Najreprezentatívnejšou miestnosťou prvého poschodia je Zasadačka, pôvodne Mestského zastupiteľstva, dnes Mestskej rady, dekorovaná monumentálnou výzdobou a doplnená iluzívnym mramorovaním. Na stenách sa nachádzajú portréty bývalých mešťanostov, starostov a primátorov mesta a vyobrazenie mestského erbu z roku 1502.
Z foyeru možno tiež vstúpiť na sekretariát a do pracovne primátora, ktorú zdobí nábytok z 18. storočia a veľkoplošný obraz s témou „Bitka pri Moháči“. Stropná maľba situovaná do nebeského priestoru predstavuje alegóriu „Dobrej vlády Jozefa II.“.
Z pracovne primátora sa vstupuje do Bieleho salónika, vyhradeného na rokovania s významnými návštevami. Je zariadený bielou sedacou súpravou, malým príborníkom a obrazmi zo začiatku 19. storočia.
V zadnom trakte radnice sa nachádza Veľká sála, v ktorej sa konajú kultúrne a spoločenské podujatia rôzneho druhu. Ide o zrekonštruované bývalé kino Slovan, ktoré bolo od roku 1927 so svojimi 734 miestami najväčšou krytou sálou. V roku 1995 Mestská rada rozhodla, že objekt radnice, ktorý od roku 1928 slúžil ako verejná knižnica, bude opäť reprezentačným sídlom vedenia samosprávy Košíc a v súčasnosti v priestoroch Historickej radnice primátor mesta prijíma najvýznamnejšie domáce a zahraničné návštevy.
Kontakt na správcu objektu: 0917 841 594
JAKABOV PALÁC
19. storočie bolo plné dynamických zmien, a tak kým na začiatku si paláce nechávali stavať šľachtici, na jeho konci to boli úspešní ľudia vo svojom odbore. Príkladom je určite rodina hlavného mestského lekára Dr. Jozefa Senku, významného člena mestského zastupiteľstva, ktorá si u stavebnej firmy Jakabovcov dala postaviť palác. Po dokončení tu však začali žiť Jakabovci. Počas stavby paláca prebiehali aj rekonštrukčné práce na Dóme sv. Alžbety a vďaka tomu stavba Jakabovcov nevyšla až tak draho, nakoľko použili kamenné bloky z rekonštrukcie a za tehly tiež nemuseli platiť, pretože traja bratia a otec Jakabovci boli majiteľmi košickej tehelne. Okrem toho ušetrili aj na ozdobách, keďže 5 chrličov a 4 dráčiky použili z Dómu.
Dr. Senka chcel bývať neďaleko centra, no blízko ku zeleni a vode. Palác preto postavili v roku 1899 na brehu umelo vytvoreného vodného toku, zvaného Mlynský náhon, ktorý robil z častí Košíc Benátky. Architektonický štýl tejto budovy je zmesou rôznych štýlových vplyvov, ktoré sa prejavujú nielen v exteriéri, ale aj vo vnútorných priestoroch. Nachádzajú sa tu gotizujúce prvky, variácie lomených a záclonovitých oblúkov či prvky secesie. Celkový obraz budovy, aj prostredníctvom členitej strechy s množstvom vežičiek, vytvára romantický obraz stredovekého šľachtického sídla či zámočku. Významným motívom sú aj orientalizujúce prvky. Secesné prvky sa vyskytujú v interiéri najmä v štukových dekoráciách na stropoch niektorých miestností, ktoré navodzujú uvoľnenú prírodnú štylizáciu. Jedinečnosť celej stavby v sebe uchováva ducha doby. Stopa socializmu (vpísaná v 20. storočí) sa zachovala vo forme určitého mobiliáru či úprav stien s intarziami, ktoré sú zaujímavým dokladom dobového dizajnu.
Rodina Jakabovcov tu bývala len do roku 1908. Budovu aj s pozemkom kúpil významný architekt židovskej národnosti Hugo Barkanyi. Počas druhej svetovej vojny v rámci protižidovkých nálad sa musela rodina Barkanyiovcov presťahovať s ostatnými Židmi do tehelne a odtiaľ bola cesta už len do vagónov smrti, smerujúcich do táborov. Stavba vo vojnových časoch spustla. Následne bola budova v mesiacoch apríl - máj 1945 sídlom prezidenta Československej republiky Dr. Edvarda Beneša. Po roku 1948 bolo v paláci zriadené výchovné a ideologické centrum KSS s knižnicou politickej literatúry. Po roku 1989 si uplatnila v rámci reštitúcií oprávnene vlastnícky nárok na Jakabov palác dcéra Huga Barkányiho Katarína Pošová, najvýznamnejšia prekladateľka z maďarčiny do češtiny. V rokoch 1992 – 2000 v budove sídlila Britská rada a od roku 2001 budova nie je využívaná vzhľadom na prebiehajúci súdny spor.
Kontakt na správcu objektu: 0917 841 594
ULIČKA STARÝCH REMESIEL - Hrnčiarska ul.
Hrnčiarska ulica alebo Ulička remesiel je miestom, kde zablúdia kroky mnohých turistov. Nachádza sa neďaleko Hlavnej ulice, jej začiatok sa nachádza pri Miklušovej väznici a Kalvínskom kostole. Ulička je pokrytá dobovou dlažbou a s malými domčekmi tvorí najmalebnejšiu uličku v meste. Nachádza sa tu kováčstvo, pekárstvo, hrnčiarstvo, bylinkárstvo, brašnárstvo s opravou obuvi, čalúnnika, stolárstvo, predajňa kameňov a reštaurácie. Okrem týchto remesiel tu je možnosť pozrieť si prácu v dielni kováča či hrnčiara.
Hrnčiarska ulica si však so sebou nesie aj zaujímavú minulosť. Pôvodné a dodnes platné pomenovanie Haffnergasse sa objavuje na mape po prvýkrát až v roku 1834. Historicky je dokázané, že tu boli prevádzkované dve remeslá. Hrnčiarstvo, čo vyplýva už zo samotného názvu a najstaršie remeslo. Neskôr sa sem sústredili ďalšie remeslá, ktoré boli populárne v stredoveku, ale teraz sú už unikátom. V druhej polovici 19. storočia ulica niesla pomenovanie Fazekas utca. V tej dobe bolo na ulici presne 20 domov a jeden kalvínsky kostol. Všetky domy boli na ulici postavené na východnej strane, len jeden, dnes s popisným číslom 4, bol postavený na západnej strane.
V uličke sa nachádza aj niekoľko pobočiek Východoslovenského múzea, ktorého súčasťou je aj Dom remesiel, ktorý bol dokončený v roku 2013 ako jeden z projektov EHMK 2013. Slúži na prezentáciu remeselných umení minulosti. Ďalej tu nájdeme aj Katovu baštu – Rodošto, so sochou Františka II. Rákocziho. Okrem stálych atraktivít sa v uličke pravidelne usporadúvajú aj rôzne príležitostné kultúrne akcie.
Ulička remesiel však znalcom histórie pripomína ďalšie prvenstvo Košíc. Je ním najstarší známy doklad o organizácii cechov v celom Uhorsku - stanovy cechu kožušníkov, ktoré boli vydané richtárom Arnoldom ešte v roku 1307.
Kontakt na správcu objektu: 0918 756 883
HOTEL EURÓPA
V roku 1870 podnikatelia Valtrini a Witzmann zadali architektovi Michalovi Répászkemu stavbu veľkého hotela Európa. A tak pri vstupe do Mlynskej ulice v smere od stanice vyrástol hotel, ktorého samo pomenovanie Hotel de l´Europe naznačovalo - osobitne v košických pomeroch - prísľub kozmopolitizmu. Vtedy 37-ročný architekt naprojektoval hotel tak, ako ho vidíme dodnes - v historizujúcom slohu. Hotel, ktorý sa vyníma v blízkosti centra, najbližšie k železničnej či autobusovej stanici, bol po dobu vyše 130 rokov centrom spoločenského diania.
V roku 1890 si hotel prenajal A. Dresdner z Miškolca a 16.decembra otvoril kaviareň, ktorá sa v krátkom čase stala jedným z pilierov spoločenského života v meste. Po príklade hotela Schalkház usporadúval podnik - počnúc rokom 1893 - verejne koncerty vážnej a populárnej hudby. Od roku 2001 v časti zrekonštruovanej budovy sídlia bankové inštitúcie.
Kontakt na správcu objektu: 0918 756 883